8. kapitolaS
Prázdniny. To
vytúžene slovo sa stalo skutočnosťou. Popri Lukášovi mi dni bežia ako na koni.
Každý deň niečo podnikneme. Niekedy sami, niekedy s partiou. Dnes sme si
dali oddych, išli sme sa poprechádzať. Zašli sme na zmrzku, prešli sme sa po
parku a potom som ho presvedčila aby sme si posedeli na amfiteátri. Celý
deň sme sa smiali a žartovali. Po chvíli som vyliezla hore na pódium a predviedla
mu ako sa triedna na konci roka potkla. Začal sa smiať aj keď to videl. No
v mojom podaní sa to dosť odlišovalo.
„Mohla by si byť herečkou!“ smial sa. Sadla
som si na okraj pódia. Prišiel ku mne, chytil ma okolo pása a pobozkal.
„Ach, aký
nádherný párik! Až je mi z vás nanič!“ ozvalo sa od lavičiek. Vôbec sme si
nevšimli, že prišli Marek a Šimon. Šimon sa tváril nezaujato ale Marek...
ten sa tváril zvláštne. Nedá sa to lepšie opísať. Akoby opovrhoval tím čo videl
a zároveň závidel... alebo... neviem... žiarlil? Somarina. Nemal predsa na
čo žiarliť. Asi ho len rozčuľovalo, že nás vidí spolu.
„Marek čo ťa
žerie? Nikdy si nebol taký odporný. Čo je to s tebou?“ pýtal sa Lukáš,
ktorého Marek prekvapil. Ešte stále sa s ním nebavil.
„Čo je to so
mnou?! Tak ak nevieš ja ti to nepoviem! A nechám vás...“ na okamih sa
odmlčal, „hrdličky... pekne sa poolizujte... a dávaj si na svoju... krásku... pozor,“ dopovedal Marek
pohŕdavo. To už Lukáša naštvalo. Pohol sa dopredu no chytila som ho za ruku:
„Poď preč.
Nestojí to za to. Kašli naňho.“ Veľkým oblúkom som ho odtiahla preč od Mareka a
Šimona pričom som sa na nich ani nepozrela.
„Neviem čo to
doňho vošlo. Odkedy spolu chodíme, je ako vymenený. Vôbec sa so mnou nebaví.
Nechápem to! Veď predtým sme vychádzali perfektne,“ rozčuľoval sa cestou
z parku. Mňa to až tak veľmi netrápilo, s Marekom som nikdy nebola
zadobre.
„Vidíš aspoň sa
konečne vyfarbil. Veď ti vravím kašli naňho. Zbytočne sa tým budeš trápiť.“ Pochmúrne
sa usmial.
„Máš pravdu. Teraz viem, že to nebol až tak
dobrý priateľ.“
ja..
(Nanush, 7. 7. 2007 15:12)